Bohumil Synek
Prečo mám rád Antona Srholca
Pôsobil dojmom, že je jeden z nás, jeden z tých „dolných“ 90 percent, povedané slovami literáta „človek milión“. Svojou bezprostrednosťou, úprimnosťou, neformálnosťou. A súčasne bol iný ako my.
Som naivný romantik, ktorý berie slová vážne a rozhorčuje sa nad každým rozporom medzi nimi a činmi. V dôsledku takejto orientácie nemôžem nebyť pesimistom. Som pesimistom rád, pretože ma občas dokáže niečo pozitívne prekvapiť. Vtedy však spravidla nepíšem. Až do chvíle, kým nezistím, že to pozitívne prekvapenie bol výsledok mojej naivity... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pôsobil dojmom, že je jeden z nás, jeden z tých „dolných“ 90 percent, povedané slovami literáta „človek milión“. Svojou bezprostrednosťou, úprimnosťou, neformálnosťou. A súčasne bol iný ako my.
Etické kódexy mávajú spravidla vysoko postavené latky, ktoré sa podliezajú. Tento kódex môže každý sudca, aj bez rozbehu, preskočiť. Masovým preskakovaním sa stáva vysoko demokratickým.
Keby sa nás dnes étos novembra 1989 opýtal, ako sme za tých 25 rokov naložili so slobodou, ako by sme mu odpovedali? Ponúkam niekoľko možných odpovedí.
Na internete koluje video s názvom Ficovoliči – dôchodcovia, zaľúbenci a zapredanci. Pred kamerou defilujú najmä staršie ročníky, ktoré v ankete zdôvodňujú, prečo volia Fica. Argumentujú, že Fico sa snaží vychádzať v ústrety ich potrebám, že im je v podstate jedno, či sa krajina zadĺži, pretože vtedy už žiť nebudú, podstatná je pre nich prítomnosť, Ficov ochranársky postoj a ostatné a ostatných majú na háku. Napriek tomu, že nie som prívrženec Fica a Smeru, video považujem za hrubú manipuláciu a demagógiu, lebo sa snaží jednu skupinu obyvateľstva - dôchodcov a voličov Smeru – vykresliť ako primitívnu a tvrdo egoistickú.
Médiá sú zrkadlom spoločnosti. Odrážajú to, čím spoločnosť žije, aké má priority a kde ju tlačí topánka. Z médií sa dozvedáme samé užitočné veci. Napríklad ktorá celebrita sa tento týždeň s kým vybúvala, kde práve dnes zahynulo najviac ľudí a čo majú kde najlacnejšie.
Politika je falošná hra s občanmi, ktorá za obalom cynizmu a egocentrizmu politikov ukrýva nanajvýš nebezpečnú tendenciu - pomáhať a slúžiť ľuďom. Touto drobnou iróniou nemenovaného autora možno otvoriť tému, ktorej spolu s futbalom rozumie každý.
Ak človek nevie dobre spievať, do speváckej súťaže sa neprihlási. Existujú však aj výnimky. Pamätáte si toho staršieho pána v súťaži Česko Slovensko má talent, ktorý nepripúšťal, že mu to s hlasivkami veľmi nejde a hľadal vinníka všade inde, len nie v sebe? Svoj zlý výkon dokonca ospravedlňoval zlými klimatickými podmienkami na pódiu a všetci, porotcovia i diváci, mali z neho prču. Kritickí diváci a pozorovatelia výsledkov nášho vzdelávania môžu mať rovnakú prču z odporúčaní, aké po „prehratých“ súťažiach PISA, naposledy vo finančnej gramotnosti, pripravil Štátny pedagogický ústav.
Obdivujem nadšenie, s ktorým médiá privítali nezvolenie Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu SR. Môže však odseknutie a nahradenie vrcholku ľadovca niečo podstatné zmeniť na fungovaní súdnictva na Slovensku? Ťažko.
Voľba prezidenta priniesla na našu politickú scénu ďalšieho sólového hráča - Radoslava Procházku. Jeho tančeky na spoločnej tlačovke s Kiskom neboli komunikačnou ťarbavosťou, ako to opísal samotný aktér, solidarita s Kiskom už bola prehlušená vidinou budúceho oznámenia novej politickej strany.
V dnešnom vydaní Sme aj v televíznych novinách na Markíze ma zaujal článok o alarmujúcom výsledku našich deviatakov v medzinárodnom meraní matematickej, prírodovednej a čitateľskej gramotnosti. Okrem samotných výsledkov svedčiacich o klesajúcej kvalite nášho vzdelávania v porovnaní s priemerom OECD ma v Sme zaujali odpovede anketovaných na otázku, Čo konkrétne treba spraviť, aby sa zlepšili výsledky našich žiakov. Ankety sa zúčastnili výlučne ľudia, ktorí pracujú v školstve alebo majú k nemu blízko a ich odpovede prezrádzajú jedno. BEZRADNOSŤ.
Naši bohatí a hlavne najbohatší spoluobčania to majú v živote ťažké. Nielenže musia platiť vysoké dane, na ulici sa neustále obracať, či ich niekto v tmavých okuliaroch neprenasleduje, a chodiť každý týždeň do železiarstva nakupovať nové vidly na prehadzovanie peňazí. Akoby toho nebolo málo, často sa aj zmietajú v krutých pochybnostiach, či ich právne čisté konanie je v súlade s morálkou panujúcou v Slovenskej republike. Buďme empatickí a pomôžme im týmto desatorom.
Aj vy obľubujete situáciu, keď reklamu, nepostrádateľného radcu pri nákupe tovarov a služieb, prerušuje nablblý film? Ja reklamu oceňujem najmä v situáciách, keď mentálna úroveň filmu je nižšia ako duchaplnosť reklamného šotu. To však býva málokedy, obyčajne je to naopak. Nie sú však zriedkavé ani prípady, keď sú obe zložky vzácne vyrovnané. Tomu sa hovorí harmónia.
Na Slovensku sú dve morálky. Jedna oficiálna a druhá tá, podľa ktorej žijeme. Kým oficiálnu poznáme a ľahko by sme ju vedeli formulovať, tú druhú sa nikto, ani Slovenská akadémia vied, neusiluje opísať. Pokúsme sa aspoň čiastočne zaplniť biele miesto týmto desatorom.
Získať kvalitnú a originálnu správu, ktorá neprešla všetkými tlačovými agentúrami, dá poriadny kus práce. My Vám s kolektívom investigatívnych novinárov na voľnej nohe takéto správy dnes ponúkame. Za originálnosť správ ručíme.
Keď v Čechách vypukla aféra troch poslancov parlamentu, ktorí vraj poslanecký mandát vymenili za trafiky, bol som zvedavý, ako sa na vec pozerajú obyčajní ľudia. Nie z tej našej politickej strany, ale občania Českej republiky. Reakcia viacerých, s ktorými som sa osobne stretol a vzdával im hold za odvahu a autonómiu polície a štátneho zastupiteľstva v Olomouci, bola zaujímavá.
V posledných dňoch prebehla médiami správa, že Európska únia dá Slovensku na riešenie rómskej problematiky 300 miliónov eur a do roku 2020 dá na tento účel o polovicu viac peňazí ako doteraz. A to všetko v situácii, keď doterajšie európske milióny nepriniesli v tejto oblasti žiaden pokrok. Naozaj nepriniesli?
Na Slovensku je zopár šťastlivcov, ktorí veria medicínskym okultistom a šikovným obchodníkom s nádejou, že schudnúť sa dá aj poležiačky s pečenou kačkou v tráviacom trakte, keď budeme pravidelne užívať zázračné medikamenty z ich ponuky. K takýmto šťastlivcom bezosporu patrí aj ministerstvo školstva, ba i pedagogická obec ako celok.
So záujmom sledujem reformné kroky ministra školstva Dušana Čaploviča, najmä tie, ktoré sa týkajú obsahu vzdelávania. Podľa nedávno zverejnených zámerov ministerstva v médiách sa má na základných školách posilniť výučba matematiky a v slovenčine má byť menej gramatiky a viac pestovania schopností rozumieť textu, čítať grafy a tabuľky.