Zostávame žiť v Harabiniáte

Autor: Bohumil Synek | 21.5.2014 o 17:33 | (upravené 21.5.2014 o 18:51) Karma článku: 5,88 | Prečítané:  712x

Obdivujem nadšenie, s ktorým médiá privítali nezvolenie Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu SR. Môže však odseknutie a nahradenie vrcholku ľadovca niečo podstatné zmeniť na fungovaní súdnictva na Slovensku? Ťažko.

Môže byť súdnictvo pri novom vedení ostrovčekom pozitívnej deviácie uprostred  džungle priemernosti, ľahostajnosti a dominancie potreby prežiť nad čímkoľvek iným v našich malých slovenských vodách? Môžeme sa nádejať, že ten, kto vzíde z ďalšej spolitizovanej voľby, naštartuje pozitívne zmeny v súdnictve? Z voľby, v ktorej odbornosť, morálny profil a odvaha postaviť sa zlu v akejkoľvek podobe hrajú v pomyselnom orchestri na hrebeni a toaletnom papieri?

     Pri hľadaní odpovede si môžeme pomôcť zmenami, akých sme za tých 25 rokov svedkami napríklad v školstve, zdravotníctve či pri riešení rómskej problematiky. Ako človek, ktorý pozorne sleduje zmeny v školstve od roku 1989, si dovolím tvrdiť, že napriek všetkým tým reformám, boli tri či štyri, napriek všetkým tým ľavicovým či pravicovým  ministrom, sa nič zásadné v kvalite nášho školstva nezmenilo. Naopak. Ako potvrdzujú výsledky našich žiakov v medzinárodnom meraní PISA, úroveň nášho školstva klesá. Nie inak to bude v zdravotníctve, kde v poslednom čase riešime podružné veci na úrovni jednej či viacerých poisťovní, akoby sme sa domnievali, že to je ten čarovný prútik, ktorý lekárov došibe k vyššej profesionalite a k lepšiemu prístupu k pacientom.

     Prečo by súdnictvo malo byť lepšie než ostatné oblasti spoločenského života? Pracujú v ňom snáď iní, kvalitnejší ľudia než v iných zamestnaniach? A môžeme sa im čudovať, že aj oni sa správajú ako zvyšok spoločnosti? Že hľadajú cestu najľahšieho odporu, že uprednostňujú literu zákona, často si vzájomne odporujúcu,  pred duchom zákona, že pred dodržiavaním pravidiel dávajú prednosť svojvôli, že sa boja  povedať svoj názor, ak je iný ako chlebodarcov, že nie je ich hlavným cieľom hľadať spravodlivosť,  ale čo možno najpohodlnejšie prežiť? Na Slovensku nevládne kult poctivej, profesionálnej práce a cti. Pred dodržiavaním pravidiel uprednostňujeme ich obchádzanie, zmäkčovanie, pomáhame kamarátom z mokrej štvrte na miesta, kde by mali sedieť odborníci. Máme morálne právo to, čo sami robíme v malom a na nižších úrovniach, vyčítať ľuďom, ktorí to robia vo väčšom na vyšších úrovniach spoločenského rebríčka?

     Biedny stav školstva, zdravotníctva, súdnictva začína, obrazne povedané, na vozovkách -  keď nám policajt dáva pokutu za rýchlosť, sme ochotní mu niečo podstrčiť, aby privrel oko, pokračuje konkurzným konaním s vopred určeným víťazom a končí sa – ak zostaneme na pôde súdnictva – nespravodlivým  rozsudkom.

     Je dobré, že Štefan Harabin na čele Najvyššieho súdu SR  pravdepodobne už onedlho skončí. Je to príležitosť na zmenu k lepšiemu. Nemajme však veľké oči, mohli by sme si poplakať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?