Procházka si zrejme vyrátal, že nový politický subjekt má v ďalších parlamentných voľbách, vďaka znechutenosti voličov z politiky ako takej, oveľa väčšiu šancu na úspech ako strany, ktoré voliči už poznajú. Potiaľto by to bolo v poriadku. Triezvo uvažujúci človek, a Procházka takým určite je, však nemôže nevidieť, že s korupciou, nezamestnanosťou, zmanipulovanými verejnými obstarávaniami a konkurzmi, gorilami a inými opicami, neúčinným daňovým systémom, nereformovaným zdravotníctvom a školstvom, partokraciou a nadvládou oligarchov nemôže spraviť v dohľadnej dobe nič prevratné. Ak by to bolo v daných legislatívnych podmienkach kompatibilných s EÚ možné, tak by človek videl zmeny k lepšiemu nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách. Vymenované zlá sa stali u nás už tradíciou, kolujú v krvi spoločenského organizmu ako vírus, proti ktorému jednoducho nemáme účinný liek.
Ak sa do našich ďalších parlamentných volieb vo svete nič zásadné nestane (víťazstvo svetového proletariátu, puknutie zemskej osi), žiadna nová politická strana lieky proti spomínaným zlám priniesť nemôže. Že to Procházka nevie, je len čisto teoretická možnosť. Oveľa pravdepodobnejšie je, že si všetky tieto spoločenské limity uvedomuje. Ak v takomto kontexte zakladá novú politickú stranu, tak všetky jeho rečičky o pomoci ľuďom treba vnímať len ako vytváranie falošných nádejí, cynickú hru s voličom a mazivo do výťahu k moci.