Neboli náhodou úlohy PISA v svahilčine?

Autor: Bohumil Synek | 4.12.2013 o 23:33 | (upravené 4.12.2013 o 23:49) Karma článku: 12,84 | Prečítané:  1237x

V dnešnom vydaní Sme  aj v televíznych novinách na Markíze ma zaujal článok o alarmujúcom výsledku našich deviatakov v medzinárodnom meraní matematickej, prírodovednej a čitateľskej gramotnosti.  Okrem samotných výsledkov svedčiacich o klesajúcej kvalite  nášho vzdelávania v porovnaní s priemerom OECD ma v Sme  zaujali odpovede anketovaných na otázku, Čo konkrétne treba spraviť, aby sa zlepšili výsledky našich žiakov. Ankety sa zúčastnili výlučne ľudia, ktorí pracujú v školstve alebo majú k nemu  blízko a ich odpovede prezrádzajú  jedno. BEZRADNOSŤ.

 

Čitateľom, ktorí stále žijú v ilúzii, že naše školstvo na tom nie až tak zle, odporúčam prečítať si článok v SME. Ak novinám a ich komentárom až tak neveria, čo by nebolo nič nezvyčajné, odporúčam stiahnuť si výsledky PISA z internetu. V každom prípade  -  v matematike sme obsadili 23. až 29. miesto, v čitateľskej gramotnosti 32.  miesto a v prírodovednej gramotnosti  28. až 31. priečku.

Z 34 krajín OECD!!!

Človeku napadne, či  tie sakramentské  úlohy, na ktorých sme pohoreli,   neboli náhodou  v svahilskom jazyku, ktorý našim deviatakom predsa len robí tak trochu problémy. Nie, v svahilčine úlohy neboli. Boli v slovenčine, slovenskí  komisári tohto medzinárodného projektu zabezpečili adekvátny preklad. Čo však už preložiť do „našinštiny" nemohli, bolo zameranie úloh. Zameranie na riešenie praktických úloh, s ktorými sa žiak môže stretnúť v bežnom živote. Tu je kameň úrazu. Takto naša škola totiž deti   nepripravuje, a tak nečudo, že nám v OECD patrí chvost.

Oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie vety. Spoluhlásky párové znelé a párové neznelé, nepárové znelé, spodobovanie  spoluhlások vnútri slova a na hranici slov. Zapamätajte  si: Spodobovanie nastáva pri splývavej výslovnosti aj na hranici slov, keď sa stretne znelá a neznelá spoluhláska... To je len nepatrná ukážka z učiva 5. ročníka základnej školy, ako ho prezentuje učebnica môjho školopovinného syna. Naozaj si má žiak, ktorý len nedávno ukončil štvrtý ročník základnej školy, zapamätávať teóriu spodobovania? Nestačilo by pre potreby života, keby sa takéto a podobné veci učil v jeho veku z púheho počúvania textu a jeho následnej reprodukcie? Čo je dôležitejšie - vedieť správne vyslovovať skupiny slov, vedieť správne nahlas čítať text, a teda (aj) spodobovať, alebo treba poznať teóriu spodobovania a iné gramatické poučky?

Naše deti sa neučia jazyk, učia sa o jazyku. Tento postreh z prelomu 70. a 80. rokov minulého storočia, s ktorým prišiel jazykovedec profesor Jozef Mistrík, je stále aktuálny, prax vyučovania slovenského jazyka sa odvtedy len veľmi málo zmenila. A keď sa na hodinách slovenčiny venuje pozornosť takýmto spodobovacím a im podobným prkotinám , nezostáva čas na to, čo je v tomto predmete  oveľa dôležitejšie.

Máte aj vy školopovinné dieťa, nebodaj deviataka, deviatačku? Ak áno, povedzte: učili sa v škole podľa vás v dostatočnej miere správne hovoriť, rozširovať si slovnú zásobu, presne a precízne sa vyjadrovať, formulovať myšlienky?  Skúšal učiteľ, učiteľka navodiť v triede takú atmosféru, aby sa nikto zo žiakov nebál prezentovať svoj názor, aby sa dokázal bez trémy postaviť pred triedu a súvisle rozprávať? Dozvedelo sa vaše dieťa v škole, čo má spraviť pre to, aby bol jeho rečový prejav pre poslucháčov   zaujímavý a pútavý a malo vaše dieťa možnosť si to v dostatočnej miere na hodinách vyskúšať? Absolvovalo vaše dieťa v škole dostatočný  tréning v  tzv. naťahovaní a zmršťovaní textu? Venovali sa spolu s učiteľom vyberaniu podstaty z textu? Vedelo by vaše dieťa napísať hoci krátku, no vypointovanú  poviedku?

Otázne je, či práve toto by malo byť predmetom vyučovania na hodinách slovenského jazyka. Určite by to však bolo užitočnejšie než to desaťročia trvajúce vŕtanie sa v gramatike a memorovanie gramatických poučiek.

Čo konkrétne treba spraviť, aby sa zlepšili výsledky našich žiakov? Podľa väčšiny účastníkov ankety v SME bude stačiť, keď do školstva pôjde viac peňazí. Tento vysoko fundovaný, klinec po hlavičke udierajúci a nevšedne konkrétny názor ma napĺňa hrdosťou na našich školských odborníkov a súčasne ma napĺňa nádejou, že v ďalšom meraní PISA, v roku 2015, skončíme prví. Od konca.

Bohumil Synek

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?