Čo ak my, bežní smrteľníci, svojím otupeným zrakom výsledky pôsobenia miliónov nevidíme? Môžeme vylúčiť, že aj tu funguje Heglov zákon prerastania kvantity v kvalitu? Poznáte ten zákon dialektiky. Toľkokrát sa chodí s džbánom po vodu, až sa ucho odtrhne. Chodíte si, chodíte a chodíte, idete po vodu po tisíci krát, a ucho stále drží. A vyjdete tisíci prvý a šup ho - ucho je fuč.
Osobne sa teším na okamih, keď sa ucho odtrhne a rómski spoluobčania sa po rokoch osadníctva a miliónov v džbánoch rozhodnú s takýmto spôsobom života raz a navždy skoncovať. Treba však s trochou smútku v srdci pripustiť, že veci sa môžu mať inak. Že tými miliónmi nielen európski, ale aj naši politici stavajú potemkinovské dedinky. Kulisy, ktorými chcú prekryť svoju nechuť naozaj veci riešiť. A je jedno, či ide o rómsku problematiku alebo o zdravotníctvo či školstvo. V jednoduchosti je krása - táto okrídlená veta by mohla visieť v každej pracovni politika.
Chceme zlepšiť zdravotníctvo? Zrušme zdravotné poisťovne a ponechajme jedinú. Pravičiari sa rozhorčujú nad oklieštenou slobodou podnikania, ľavičiari sa vytešujú, že tým darmožráčom zo súkromných poisťovní vláda pristrihne krídelká. Ak by sme sa však oboch skupín opýtali, či majú predstavu o reálnych krokoch vedúcich v horizonte niekoľkých rokov k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti, tak je koniec rozhorčovaniu aj vytešovaniu a nastúpi tápanie. Na dlhodobé riešenia jednoducho nie je čas, štvorročný volebný cyklus nepustí, tak načo by som si trápil hlavičku niečím, čo budúca vládna garnitúra aj tak zhodí zo stola.
Nebuďme však na politikov až takí zlí. Za neriešenie vecí a marazmus v rezortoch môžeme aj my, cieľové skupiny. Chceme zlepšiť školstvo? Áno, ale len tak, aby sme sa my, učitelia, viac nenarobili. A za ten mizerný plat?? Mladým vyčítame povrchnosť a to, že vzdelanie chápu len ako nutné zlo a príležitosť k lepšie platenému miestu, a my sami nie sme lepší. Čakáme na zázrak. Na zlepšenie bez obetí. Doba nie je naklonená obetiam. A ak, tak by sme ich dopriali len iným.
Už roky bojujeme s korupciou. Ak by tak, ako my bojujeme s korupciou, bojovalo Chicago Blackhawks o zisk Stanleyiho pohára, tak by po skončení súťaže automaticky postúpilo do ligy hrajúcej na zamrznutom rybníčku pri Smrdákoch. Mľandraví bojovníci. Asi takýmto paradoxom by sme sami seba mohli charakterizovať. Nefunguje prevencia, výchova, na tú nie je v školách čas, nefungujú sankcie.
Žiaľ, všetci sa do Česka presťahovať nemôžeme.